Filozofia 18. a 19. storočia: Voltaire, Montesquieu, Rousseau, Locke, Kant, Marx, Engels a Nietzsche

Filozofia 18. a 19. storočia

Francois Voltaire

Nekorunovaný kráľ filozofov 18. storočia, bojovník proti fanatizmu, intolerancii, cirkevnému dogmatizmu a štátnemu absolutizmu, podporovateľ vedy.

Deista: Boh svet stvoril, ale nezasahuje doň. Výrok: „Ak by sme nemali Boha, museli by sme si ho vymyslieť. Boh má byť spravodlivý a správny.“ Presadzoval náboženskú toleranciu a parlamentarizmus.

Dielo: Filozofické listy (odporúčal Locka a Newtona).

Charles Montesquieu

Filozofujúci historik, riešil deľbu moci a vnútornú logiku dejín. Zúčastnil sa rokovania Uhorského snemu na Slovensku. Zdôrazňoval relativitu hodnôt, kultúr a nutnosť tolerancie.

Geografický determinizmus: zákony krajiny sú určované geografickými podmienkami (podnebie, pôda, veľkosť).

Diela: Perzské listy, O duchu zákonov, Anglická sloboda.

Jean Jacques Rousseau

Riešil problém človeka a bytia. Prirodzený človek nie je ani zlý, ani dobrý. Kritizoval priemyselnú spoločnosť: pokrok vied vedie k degenerácii.

• Prirodzený stav: život bez vymožeností, návrat k prírode; súkromné vlastníctvo prinieslo skazu a nerovnosť.
• Spoločenská zmluva („Biblia“ Francúzskej revolúcie): východisko cez zjednotenie vôle ľudí do jednej všeobecnej vôle, ktorú musí vládca realizovať.

Diela: Rozprava o vedách a umeniach, Rozprava o pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi, O spoločenskej zmluve, Emil alebo O výchove (výchova v súlade s prírodou, náboženstvo na základe citu).

John Locke

Deista a empirik (spolu s Baconom a Humeom).

• Tabula rasa: vedomie je pri narodení čistou doskou; zdrojom ideí je skúsenosť. Vonkajší svet poznávame len ako obraz vedomia.
• Vznik štátu: keď sa slobodní ľudia vzdajú práva na sebaobranu a trestanie v prospech spoločnosti, aby chránil slobodu a vlastníctvo.
• Delenie moci: zákonodarná, výkonná a federatívna.

Immanuel Kant

Transcendentálny idealista. Vonkajší svet je formovaný myslením (kopernikovský obrat); človek je slobodná bytosť.

1. predkritické obdobie

Príroda, kozmologická hypotéza (Newton), vesmír: chaos → poriadok → chaos.
Diela: Všeobecné dejiny prírody, Teória nebies.

1. kritické obdobie

• Kritika čistého rozumu (dostupnosť rozumu)
• Kritika praktického rozumu (svedomie, dobro/zlo)
• Kritika súdnosti (krása)

Poznanie: rozlišuje skúsenostné (a posteriori) a predskúsenostné (a priori) poznanie; myšlienky bez obsahu sú prázdne, nazeranie bez pojmov je slepé.

Morálka: Boh je vecou viery, nie rozumu. Mravný zákon: konaj tak, aby tvoje konanie bolo vzorom pre všetkých.

Traktát o večnom mieri: medzinárodná mierová spolupráca.

Karl Marx a Friedrich Engels

Marxistická filozofia (zákony prírody, spoločnosti a myslenia). Zdroje: Hegel, anglická ekonómia, francúzsky utopický socializmus. Cieľ: beztriedna spoločnosť bez súkromného vlastníctva a vykorisťovania.

• Spoločensko-ekonomická formácia: základňa (výrobné vzťahy) + nadstavba (vedomie).
• Formácie: prvobytnopospolná, otrokárska, feudálna, kapitalistická, komunistická.
• Teória odcudzenia: od produktu, činnosti, druhých ľudí a seba samého.
• Zložky: dialektický materializmus (objektívna realita nezávislá od vedomia) a historický materializmus (zmeny majú pôvod v materiálnej produkcii).

Diela: Ekonomicko-filozofické rukopisy, Kapitál, Nemecká ideológia, Manifest komunistickej strany, Dialektika prírody, Pôvod rodiny, súkromného vlastníctva a štátu.

Friedrich Nietzsche

Antropologický prúd, filozofia života. Centrálny pojem: vôľa k moci (sila, ktorú treba zmocňovať).

• Nihilizmus: neexistuje čistá pravda, kresťanská morálka je mŕtva/slabá, Boh je mŕtvy, nutné prehodnotiť hodnoty.
• Cieľ: nadčlovek.
• Štádiá vývoja: 1. ťava, 2. lev, 3. dieťa, 4. nadčlovek.

Diela: Tak vravel Zarathustra, Mimo dobra a zla.