Slovenská a svetová literárna moderna: symbolizmus, dekadencia, impresionizmus a medzivojnová próza

Literárna moderna

Literárna moderna

Koniec 19. a začiatok 20. storočia

Francúzsko

Smútok, pesimizmus, tragika, čierne myšlienky, beznádej...

Prekliati básnici

Prekliati básnici – Francúzi Baudelaire /bodlér/, Rimbaud /rembó/, Verlaine /verlén/ a Američan Poe

Provokovali témami a štýlom písania – odkrývali tabuizované témy a provokovali životným štýlom = tzv. bohémsky štýl – užívanie si života naplno – sex, drogy, alkohol; absolútna hodnota je sloboda, bez záväzkov.

Symbolizmus, dekadencia a impresionizmus

Symbolizmus

Autori sa vyjadrujú cez symboly – symbol je znak, ktorý je všeobecne známy, ale je podaný umelecky; cez konkrétne vyjadrujeme abstraktné /napr. srdce = láska, sova = múdrosť, čierna mačka = nešťastie, štvorlístok = šťastie.../

Dekadencia

• Úpadok morálnych hodnôt,
• Duševná bolesť je silnejšia ako fyzická,
• Smrť je vykúpením, po nej nasleduje niečo lepšie, krajšie.

Impresionizmus

Impresia = dojem, vnem

Skutočné je len to, čo v nás zanechá silný dojem – či už pozitívny, alebo negatívny.

Svet vnímame všetkými zmyslami – zrakom, sluchom, čuchom, chuťou i hmatom, preto sa autori vyjadrujú slovami, ktoré vplývajú na všetky zmysly – zvuky, chute, farby...

Literárna moderna na Slovensku

Začiatok 20. storočia
Rozvíjal sa symbolizmus.
Hlavný predstaviteľ Ivan Krasko – vlastným menom Ján Botto, napísal len dve zbierky Nox et solitudo /Noc a samota/ a Verše.

Medzivojnová poézia

1918 – 1939

Neosymbolizmus, vitalizmus a katolícka moderna

Neosymbolizmus

Neosymbolizmus – nový symbolizmus – Emil Boleslav Lukáč – napr. lásku vníma ako utrpenie; iba keď trpíme, skutočne milujeme; istota vo vzťahu zabíja lásku, iba z neistoty rastie láska.

Vitalizmus

Vitalizmus – radosť zo života, energia, vitalita, elán – Ján Smrek /vlastným menom Ján Čietek/ – napr. lásku vníma ako vrchol šťastia; keď milujeme, stávame sa lepšími a šťastnejšími; žena je dokonalá bohyňa...

Katolícka moderna

Katolícka moderna – spojenie tradičných hodnôt s modernými trendmi – Boh je láska, je všade okolo nás; nadväzujú na duchovnú poéziu /napr. Konštantín – Proglas/. Predstavitelia sú väčšinou kňazi, mnísi, ktorí kritizujú najvyšších predstaviteľov cirkvi. Po vojne /1945/ sa k moci dostáva komunistická ideológia, čiže všetci predstavitelia boli nepohodlní, prenasledovaní, nútení emigrovať – napr. Rudolf Dilong.

Lyrizovaná próza (naturizmus)

• Nastupuje v 30. rokoch 20. storočia.
• Úlohu má príroda, ktorá nevytvára iba rámec príbehu, ale je priamym dejotvorným činiteľom.
• Odkláňa sa od zobrazovania vonkajšej spoločenskej skutočnosti, zameriava sa na vnútorný svet a záujmy jednotlivca.
• Hrdinovia majú výnimočné vlastnosti, sú hlboko citovo založení; autori ich povyšujú do fantazijnej, rozprávkovej roviny.
• Príbehy vyznievajú baladicky.
• V dielach LP sa redukuje dejovosť, zväčšuje sa priestor pre reč autora. Časté je ja-rozprávanie (príbeh rozpráva väčšinou niektorá z postáv).

Stratená generácia

Stratená generácia – autori, ktorí zažili hrôzy vojny na vlastnej koži; síce ju fyzicky prežili, ale duševne ich úplne zničila, nevedeli po nej už normálne žiť, často východisko hľadali v alkohole, drogách či dokonca v samovražde... Tento termín vymyslela americká spisovateľka Gertrúda Steinová a ako prvý ho použil americký spisovateľ Ernest Hemingway v románe Slnko aj vychádza...

Erich Maria Remarque – Na západe nič nového (nemecká literatúra)

• Žáner: protivojnový román
• Miesto deja: priamo na fronte
• Téma: 1. svetová vojna očami mladých ľudí bojujúcich na fronte
• Hlavná myšlienka: Človek sa vo vojne stáva len číslom, prestáva byť človekom, je len strojom na zabíjanie...
• Motto: „Chcem podať svedectvo o mladej generácii, ktorá síce unikla jej granátom, no aj tak bola zničená.“
• Súvislosť názvu s dejom: v závere hlavný hrdina zomiera, no v rádiu hlásia: „Na západnom fronte sa nič nové nedeje.“ – hoci tam denne zomierajú nevinní ľudia.

Rozprávač: hlavný hrdina, čiže priame/subjektívne 1. osoba sg. (ja-rozprávanie), ale v závere zomiera, takže príbeh dorozpráva autor – vševediaci rozprávač (3. osoba sg., on-rozprávanie).

Hlavný hrdina: Paul Bäumer – mladý 17-ročný chlapec (umelecká duša, rád písal), ktorý sa so spolužiakmi pod vplyvom učiteľa Kantoreka dobrovoľne prihlásil na front (učiteľ ich horlivo presviedčal, že bojovať za vlasť je pocta, povinnosť, že sa stanú hrdinami...). Po príchode na front pochopili, že je všetko inak, že to s vlastenectvom nemá nič.

Vojaci sa stávajú apatickými voči všetkému, nútia sa nič necítiť, aby prežili.

Česká literatúra – Jaroslav Hašek – Osudy dobrého vojaka Švejka

• Žáner: protivojnový román
• Téma: 1. svetová vojna, ale autor ju zobrazuje s nadhľadom, humorom, satirou – vysmieva sa z nej
• Motto: „Smejte sa, keď čítate Švejka, ale nezabudnite pri tom myslieť.“
• Hlavný hrdina Švejk: malý, tučnučký, veselý, jednoduchý človek, ktorý každý príkaz nadriadených splnil na 100 percent. A z toho pramenili humorné situácie.

Milo Urban – Živý bič

• Literárne obdobie: slovenská medzivojnová próza; literárny druh: epika
• Smer: expresionizmus
• Žáner: sociálno-psychologický román
• Téma: 1. svetová vojna z pohľadu civilistov
• Miesto deja: oravská dedina Ráztoky
• Hrdina: kolektívny – celá dedina
• Kompozícia: 2 časti – 1. Stratené ruky (strata končatín, ale aj odchod mužov-živiteľov rodín), 2. Adam Hlavaj

Konflikty:

• Eva Hlavajová a notár Okolický: Eva ho prosí o to, aby jej manžela dostal z vojny; on súhlasí, ale žiada protislužbu. Eva odmieta, potom ju notár znásilní. Eva otehotnie, celá dedina ju odsúdi; jediná osoba, ktorá jej pomáha, je Ilčička, ktorá vo vojne stratila jediného syna a aspoň takto nachádza zmysel života. Eva chce po pôrode spáchať samovraždu, ale nedokáže urobiť posledný krok – vtedy zasiahne „vyššia moc“: šmykne sa a padne do vody, najprv bojuje, potom sa nechá unášať vodou, nájdu ju utopenú.
• Adam Hlavaj a notár Okolický: Adam dlho nedostáva správy od Evy; keď príde domov, verí, že Eva by ho nikdy nepodviedla, zistí pravdu, chce zabiť notára, ale v poslednej chvíli si to rozmyslí – nechce si pošpiniť ruky jeho krvou. Dokáže rozlíšiť medzi zabíjaním na fronte a vraždou.

Celá dedina proti tým, čo z vojny ťažia (notár Okolický a krčmár): krčmárovi vypália krčmu, ten sa potom obesí; notára verejne zlynčujú – nakoniec sa utopí v rieke, kde predtým utopili Evu (karma).

Živý bič = celá dedina sa v závere stáva trestajúcou zbraňou (ako bič), postaví sa proti zlu – vojne.

Jozef Cíger Hronský – Jozef Mak

• Literárne obdobie: slovenská medzivojnová próza
• Smer: expresionizmus
• Žáner: sociálno-psychologický román
• Téma: sila a nezlomnosť človeka
• Hlavný hrdina: Človek-milión – jeden z milióna, ničím výnimočný; takých, ako on, je milión ďalších (Jozef = bežné meno, Mak = všetky makové zrniečka sú rovnaké).

Utrpenia Jozefa Maka:

1. Narodil sa ako nemanželské dieťa.
2. Zhorel im dom, musel postaviť nový; starší brat Ján sa na nich vykašľal.
3. Jozef sa zamiloval do Maruše – krásna, živelná, vášnivá žena; chceli sa vziať, ale Jozef musel narukovať na vojnu.
4. Po návrate zisťuje, že mama zomrela, Maruša sa vydala za Jána a žijú v Jozefovom dome (nemohol ich vyhodiť, lebo dom stál na Janovom pozemku).
5. Oženil sa s Julou – nepekná, nevýrazná, tichá, mrzáčka – ruku mala nehybnú; nemal ju rád, podvádzal ju s Marušou. Tá však začala piť, už sa mu nepáčila, protivila sa mu, nakoniec opitá zomiera – utopí sa v sude.
6. Začne lepšie spoznávať Julu, zamiluje sa do nej, sú šťastní, ale Jula pri pôrode druhého syna zomiera.

Ján Smrek

Vlastným menom Ján Čietek; hlavný predstaviteľ vitalizmu.

1. Vyjadruje vášnivý vzťah k životu.
2. Očarenie vonkajšou podobou sveta v nekonečných premenách.
3. Vyzdvihuje čaro okamihu.
4. Dominujú optimistické nálady, aktivita, činorodosť, senzualizmus, avanturizmus.
5. Témy: láska, žena, krása.

Básnické zbierky: Cválajúce dni, Zrno, Iba oči, Božské uzly

Básnická skladba: Básnik a žena (päť častí: 1. V zasneženom parku, 2. Pokračovanie jarné, 3. Letná noc na vode, 4. Padajú listy, 5. Po desiatich rokoch)

Postavy: Žena – krásna, básnikova inšpirácia.

Iba oči – senzualizmus: najvýznamnejším zmyslom sú jeho oči: „Nech nemám nič, ni zem, ni dom, ďakujem očiam svojím dvom, že skrze ne mi väčšie statky náležia.“

Zrno (1935) – píše ju v dobe poznačenej blížiacou sa vojnou, nástupom fašizmu.

Emil Boleslav Lukáč

• Bol vedúcim predstaviteľom neosymbolizmu v slovenskej medzivojnovej poézii.
• Označovaný ako poeta doctus – básnik učený.
• V jeho poézii prevažujú hlboké temné tóny, tragika, pesimizmus, meditatívnosť, zásadové etické postoje a idey humanizmu.

O láske neláskavej

• Do popredia kladie zmyslové a erotické motívy.
• V láske vidí bôľ, žiaľ, utrpenie.
• Využíva zložitý jazyk: poetizmy, biblizmy, archaizmy, neologizmy i cudzie slová.
• Paradoxon – láska je plná protikladov.