Základy štátu, práva a delenie moci v spoločnosti

Základné pojmy a delenie štátnej moci

Štát je organizované spoločenstvo ľudí, ktoré žije na určitom území a riadi sa spoločnými pravidlami, teda zákonmi, a má vlastnú moc, aby udržiavalo poriadok a chránilo občanov. Štátna moc pochádza od občanov a aby sa zabránilo zneužitiu moci, delí sa na zákonodarnú, výkonnú a súdnu.

• Zákonodarná moc tvorí zákony a zabezpečuje ich platnosť, táto moc patrí parlamentu.
• Výkonná moc vykonáva tieto zákony a patrí vláde spolu s prezidentom, ktorí zabezpečujú riadenie krajiny a ochranu občanov.
• Súdna moc kontroluje dodržiavanie zákonov, rieši spory a rozhoduje o trestoch prostredníctvom súdov.

Suverenita a znaky štátu

Suverenita štátu znamená jeho zvrchovanosť, pričom vonkajšia suverenita je schopnosť štátu byť uznaný ostatnými štátmi a vnútorná suverenita znamená, že štát si sám určuje pravidlá a všetky štátne inštitúcie sú nezávislé. Základné znaky štátu zahŕňajú územie, kde sa vykonáva štátna moc, občianstvo, ktoré určuje príslušnosť človeka k štátu spolu s právami a povinnosťami, a štátne symboly, ako sú štátny znak, vlajka, hymna a pečať. Pramene práva sú zdroje zákonov a pravidiel, medzi nimi patrí napríklad Chammurapiho zákonník, ktorý je najstarším zachovaným zákonníkom a obsahoval pravidlá a tresty v Babylone, ukazujúce, že ľudia už dávno potrebovali zákony a spravodlivosť.

Formy štátu a vlády

Formy štátu a vlády sa určujú podľa niekoľkých kritérií: podľa hlavy štátu a jej vplyvu, podľa dominancie jednej z troch zložiek štátnej moci, podľa územno-organizačného členenia a podľa stupňa vplyvu občanov na politiku.

Monarchia

Monarchia je forma štátu, kde na čele stojí panovník, ktorého moc sa dedí.

• Absolutistická monarchia má všetku moc sústredenú v rukách panovníka, napríklad Saudská Arábia.
• Konštitučná monarchia obmedzuje politickú moc panovníka ústavou, ako vo Veľkej Británii alebo Maroku.
• Parlamentná monarchia je taká, kde panovník je len symbol a rozhodujúci hlas má parlament, ako v Dánsku, Španielsku alebo Nórsku.
• Dualistická monarchia má moc rozdelenú medzi panovníka a parlament, napríklad Jordánsko.

Republika a územné členenie

Republika je forma štátu, kde je na čele prezident volený občanmi na obmedzené obdobie.

• Prezidentská republika má silného prezidenta, ktorý stojí na čele vlády a má rozsiahle kompetencie, ako napríklad USA, Mexiko, Rusko alebo Čile.
• Parlamentná republika dáva rozhodujúce slovo parlamentu a vláda sa jemu zodpovedá, ako Slovensko, Česko alebo Taliansko.
• Kabinetná republika dáva hlavné rozhodovanie vláde (kabinetu), ktorá vzniká výsledkom parlamentných volieb, ako v Nemecku.

Podľa územia sa štáty delia na unitárne, kde platí jedna ústava a existuje jedna centrálna vláda, napríklad Slovensko; federácie, ktoré tvoria viaceré štáty spojené do jedného celku na základe historických, ekonomických alebo obranných dôvodov, ako USA alebo Nemecko; a konfederácie, kde sa štáty dobrovoľne spájajú s veľmi slabým centrálnym orgánom.

Demokracia a štátne orgány

Demokracia je vláda ľudu a jej základné princípy zahŕňajú rozdelenie moci medzi zákonodarnú, výkonnú a súdnu, dodržiavanie občianskych práv a slobôd, voľby, politický pluralizmus s možnosťou výberu medzi viacerými politickými subjektmi a zmiešanú ekonomiku, kde štát zasahuje do trhu. Hlavnými orgánmi štátu sú parlament, vláda a prezident.

• Parlament, konkrétne Národná rada SR, tvorí zákony, schvaľuje štátny rozpočet, kontroluje vládu a vedie ho predseda Národnej rady spolu s poslancami.
• Vláda je poverená realizovaním zákonov, spravovaním krajiny a ochranou občanov, vedie ju predseda vlády, premiér, a tvoria ju ministri, ktorí riadia jednotlivé rezorty a zodpovedajú sa predsedovi vlády.
• Prezident patrí do exekutívy, reprezentuje štát, podpisuje zákony a menuje vládu.
• Súdna moc rieši spory, rozhoduje o trestoch a kontroluje zákonnosť činnosti vlády a parlamentu.

Typy súdov

Typy súdov zahŕňajú:

• Okresný súd pre základné prípady,
• Krajský súd ako odvolací,
• Najvyšší súd ako najvyššiu inštanciu,
• Špecializovaný trestný súd v Pezinku pre korupciu a organizovaný zločin,
• Ústavný súd v Košiciach, ktorý rieši porušenia ústavy a ľudských práv.

Úlohou súdov je súdiť, určovať výšku trestu a kontrolovať dodržiavanie legislatívy a rozhodnutí exekutívy.